V dnešnej dobe je rarita ak človek vôbec pracuje 40 rokov. Ale pán Ján Kyselák pracuje cez 40 rokov dokonca stále na jednom a tom istom mieste. Je kuchárom v kuchyni na letisku v Kuchyni. Ako mladý vyučený kuchár začal pracovať v bratislavskom Carltone. Čoskoro nastúpil ako záklaďak na letisko do Trenčína. Zobral si ho ku sebe major Novák ako kuchára pre zahraničných pilotov. „Piloti z Kuby, Indonézie a podobných krajín nejedávali bravčové, tak som im musel varievať guľáš z výberovej hovädzej sviečkovice“. Po vojne sa vrátil späť do Carltona, ale dlho tam už nevydržal. Musel totiž robievať aj cez nedele a preto nemohol doma hrávať futbal. Nechal sa teda zlanáriť do armády a nastúpil do blízkej Kuchyne. Tam pracuje v podstate až do dnes. Chceli od neho aby aj podpísal, ale nechcelo sa mu chodiť každý pondelok na politické školenia na klub. Ako civil musel na ne zo začiatku chodiť tiež, ale vlastnou šikovnosťou sa tejto povinnosti zbavil. Vždy bola pre neho prvoradá práca a aj keď sedel na klube, mysľou bol stále v kuchyni. „Za tých 40 rokov sa tu toho pomenilo. Bolo dobré aj zlé, ako v živote. Mali sme tu napríklad aj verejné pomocné hospodárstvo, kde sme okrem iného chovali bravov. Malo to svoje výhody. Pamätám si ako v 68 prišli Rusi a my sme nemali mäso na obed. Šéf ma ráno vyslal, aby som zabil jedno prasa. Na druhej strane letiska 7 tankov, rýchla zabíjačka a na obed segedínsky guľáš. Robili sme ako sa dalo“ spomína pán Kyselák.

Do definitívneho dôchodku sa chystá o rok. Po šestedesiatke si síce už dôchodok chvíľu užíval, ale vrátil sa späť na letisko. „Mám ešte jeden cieľ. V roku 2009 bude presne 50 rokov čo som sa vyučil a čo budem zárobkovo činný. Potom už budem môcť s pokojom odísť“, skonštatoval pracovný rekordman z Kuchyne. Pri tejto príležitosti mu veliteľ krídla podplukovník Igor Brandabura odovzdal v spoločnosti ostatných zamestnancov kuchyne pamätnú plaketu.