Osem rokov predstavuje v živote človeka dlhý úsek. Je dobré, keď je toto obdobie naplnené zážitkami a radosťou s blízkymi a priateľmi. Horšie však je, keď nám počas tých ôsmich rokov niekto chýba, a zostane po ňom prázdne miesto. Miesto, ktoré už v spomienkach nie je možné zaplniť.

5. október 2008 sa stal dňom, ktorý sa tým najsmutnejším spôsobom vryl do sŕdc rodiny a najbližších príbuzných a priateľov slobodníka Alexandra Šimkoviča. V rodine po ňom zostalo zrazu prázdne miesto potom, ako tragicky zahynul počas plnenia úloh mimo územia Slovenskej republiky v operácii UNFICYP na Cypre.

5. október sa stal zároveň dňom, ktorý je pamätný pre všetkých, ktorí v súčasnej dobe žijú a pracujú v tábore Milana Rastislava Štefánika vo Famaguste. Je to deň, kedy sa všetci príslušníci SLOVCON-u pristavia pri symbolickom pomníku slobodníka Alexandra ŠIMKOVIČA a pietnou spomienkou a modlitbou sa v duchu pridajú k jeho blízkym a priateľom.

Inak tomu nebolo ani v tomto roku. V tichu sme počas pietneho aktu pri jeho pomníku vzdali poctu jeho osobnosti a v modlitbách prosili o pokoj jeho duši a silu pre jeho rodinu.
Pietny akt zakončil veliteľ Sektoru 4 pplk. Ing. Rudolf Eštók odkazom pre všetkých zúčastnených: ,,Vážení prítomní, majte počas plnenia operačných úloh ale aj v čase voľna na pamäti aj tieto smutné udalosti, ktoré nám ukazujú ako v priebehu zlomku sekundy môže vyhasnúť ľudský život. Buďte preto neustále ostražití, aby sme sa všetci po skončení plnenia úloh vrátili späť k svojim rodinám a blízkym.“