Dňa 4. mája 2017 uplynulo presne 98. rokov od tragickej smrti jednej z najvýznamnejších osobností slovenských národných dejín generála Milana Rastislava Štefánika. Krátky život tohto politika, vedca, diplomata a vojenského generála ostal pre nás trvalou inšpiráciou. Štefánikove úspechy, ktoré prekročili hranice našej vlasti, sú cenným dedičstvom nielen pre Slovákov, ale aj pre ostatné národy Európy a sveta.

Tohto významného človeka a predovšetkým jeho historický odkaz súčasnej ale i budúcej generácii si pripomenuli aj príslušníci mierových síl OSN SLOVCON v operácii UNFICYP vo Famaguste v tábore, ktorý symbolicky nesie meno po tomto významnom Slovákovi – Tábor generála Štefánika.

Na počesť jeho pamiatky bol zorganizovaný nástup príslušníkov SLOVCON pri pamätníku M.R. Štefánika na veliteľstve Sektoru 4. Po tónoch národnej hymny a položení venca k pamätnej doske otvoril nástup major Vladimír SMOLEJ, ktorý vo svojom príhovore vyzdvihol osobnosť M. R. Štefánika a poukázal na jeho aktivity, ktoré počas svojho krátkeho života urobil pre Slovensko a dokázal ho svojimi činmi zviditeľniť aj v medzinárodnom prostredí. Podotkol, že ,,Generál Štefánik veril v nezničiteľnú vnútornú silu a vyspelosť slovenského národa a osud Slovákov mu nebol nikdy ľahostajný“. Tiež zdôraznil že ,,jeho historický odkaz by mal byť aj v dnešnej dobe inšpiráciou pre všetkých profesionálnych vojakov“. Na záver nástupu bol prečítaný životopis generála Štefánika.

Osobnosť M. R. Štefánik
M. R. Štefánik (21.7.1880 - 4.5.1919) sa narodil v Košariskách pri Brezovej pod Bradlom, v rodine evanjelického farára Pavla Štefánika, ako jedno z dvanástich detí. Bol politikom, vedcom, diplomatom, generálom a vojenským pilotom. Vyštudoval astronómiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.
V roku 1912 získal francúzske občianstvo. Za vedecké práce a diplomatické úspechy získal cenu Francúzskej astronomickej spoločnosti, Jassenovu a Wildeho cenu Francúzskej akadémie vied a francúzskou vládou bol vyznamenaný Radom rytiera Čestnej légie.
Po vypuknutí 1. sv. vojny absolvoval vojenskú leteckú školy. Po jej ukončení bol v máji 1915 odvelený na západný front. Uskutočnil množstvo prieskumných letov, pri ktorých sledoval pohyby nepriateľských vojsk a navádzal delostreleckú paľbu. Ako prvý v danom úseku frontu začal zavádzať meteorologickú službu.
Napriek svojmu svetobežníctvu sa Štefánik neprestal považovať za Slováka a napriek francúzskemu občianstvu zostal srdcom Slovákom o čom svedčí aj jeho výrok “Som Slovák telom i dušou - neznám lásky polovičatej.” Vo februári 1916 v Paríži spolu s T. G. Masarykom a Eduardom Benešom založil Národnú radu Československú, vrcholný orgán česko - slovenského zahraničného odboja. Predsedom sa stal T. G. Masaryk, podpredsedom M. R. Štefánik a tajomníkom E. Beneš.
Vo vojne videl hlavne možnosť osamostatnenia sa Slovákov a Čechov. Aj ako letec sa snažil o vytvorenie samostatnej česko-slovenskej dobrovoľníckej jednotky. Stal sa generálom Francúzskej armády. Organizoval česko-slovenské légie v Srbsku, Rumunsku, Rusku a Taliansku. Po vyhlásení československej Republiky bol prvým česko-slovenským ministrom vojny.
Dňa 4. mája 1919 nastúpil Štefánik na letisku Campoformido pri Udine do lietadla typu Caproni 450 sprevádzaný dvoma talianskymi letcami a mechanikom-rádiotelegrafistom. Cieľom ich cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nikdy nepristálo, ale za dodnes neobjasnených okolností sa náhle zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. M. R. Štefánik a všetci členovia posádky boli na mieste mŕtvi.
Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle, vrcholnom diele architekta Dušana Jurkoviča. Tým sa mu splnila aj jeho túžba, keď povedal – “Ak už mám padnúť, nechže som aspoň v slovenskej zemi pochovaný.”
Prezident SR Rudolf Schuster udelil M. R. Štefánikovi 7. mája 2004 hodnosť generála Ozbrojených síl Slovenskej republiky in memoriam. Generálovi Štefánikovi udelili 21. júla 2004 preukaz vojnového veterána s číslom 0001. Stalo sa tak na slávnosti v Košariskách pri príležitosti 124. výročia jeho narodenia.